Zobrazujú sa príspevky s označením DRUHÁCI. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením DRUHÁCI. Zobraziť všetky príspevky

utorok 5. februára 2013

Grécke báje a eposy

Mýtus, po slovensky báj, je krátky epický útvar ľudovej slovesnosti.  Súbor mýtov (najmä určitého etnika či národa) sa nazýva mytológia či bájoslovie.

Ako sa volá autor, vďaka ktorému
si prečítame grécke báje aj po slovensky?
 V  bájach naši predkovia vyjadrujú svoje predstavy o pôvode sveta a vzniku života na Zemi, o prírodných úkazoch (búrka, blesky), o striedaní ročných období, o vychádzaní a zapadaní slnka a podobne. Vo svojich predstavách pripisujú ľudia nevysvetliteľné javy bohom, polobohom a iným nadprirodzeným bytostiam (vílam, škriatkom). Ľud si mýtami vysvetľuje aj vznik názvov krajín, morí, kvetov.
Mýty sa tradovali z pokolenia na pokolenie. Považujú sa za najstaršiu podobu ľudovej prózy.
Rozdeľujeme ich do niekoľkých skupín:


Arachné - ako vznikol pavúk?
  1. báje o pôvode zeme,

Prsteň a Prometeus?
 2. báje o pôvode človeka, zvierat, rastlín, názvov,
3. báje o objavoch vecí, remesiel, vied a umení,
4. báje o predkoch, hrdinoch národných kultúr, obrancoch rodu.
Mýtus nás odkazuje na pradávnu minulosť, v ktorej sa zrodilo základné usporiadanie sveta.
Najznámejšia je grécka mytológia.
Epos bol pred románom najväčším a najreprezentovanejším žánrom epiky. Východiskom pre jeho vznik boli staroveké mýty. Prvé eposy sa opierali o bájoslovie starovekých národov a boli to tzv. hrdinské alebo bohatierske eposy. Najstarším z nich je Epos o Gilgamešovi z 3. tisícročia pred n.l.. Najznámejšími sú však Homérove eposy Ilias a Odysea z 9. st. pred n.l..
Epos má svoju záväznú kompozíciu:

Darujem trójskeho koňa

1. propozícia (krátke naznačenie deja);

2. invokácia (vzývanie múz alebo bohov);

3. enumerácia čiže predstavovanie bojovníkov, resp. postáv;

4. opis boja, predovšetkým opis hlavnej bitky;

5. deus ex machina, čiže zásah bohov do deja;

6. ovplyvnenie udalostí zázračnými (mýtickými) prvkami bez zásahu bohov;

7. epizódy čiže opis vedľajších udalostí;

8. záver, zakončenie príbehu s dôrazom na poučenie.
Postavy eposov sú nadprirodzené bytosti, niekedy bohovia alebo polobohovia. Hlavnou postavou môže byť iba osoba s výnimočnými vlastnosťami a schopnosťami, ktorá s pomocou bohov koná zázračné činy ovplyvňujúce život celej spoločnosti. V epose sa prelínajú prvky reality a fantastiky, pozemského a nadpozemského života. Popri hlavnom deji obsahuje aj epizódy skĺbené s hlavným dejom.
BÁJ a KOMIKS?