Mýtus, po slovensky báj, je krátky epický útvar ľudovej slovesnosti. Súbor mýtov (najmä určitého etnika či národa) sa nazýva mytológia či bájoslovie.
V bájach naši predkovia vyjadrujú svoje predstavy o pôvode sveta a vzniku života na Zemi, o prírodných úkazoch (búrka, blesky), o striedaní ročných období, o vychádzaní a zapadaní slnka a podobne. Vo svojich predstavách pripisujú ľudia nevysvetliteľné javy bohom, polobohom a iným nadprirodzeným bytostiam (vílam, škriatkom). Ľud si mýtami vysvetľuje aj vznik názvov krajín, morí, kvetov.
![]() |
Ako sa volá autor, vďaka ktorému si prečítame grécke báje aj po slovensky? |
Mýty sa tradovali z pokolenia na pokolenie. Považujú sa za najstaršiu podobu ľudovej prózy.
Rozdeľujeme ich do niekoľkých skupín:
Rozdeľujeme ich do niekoľkých skupín:
3. báje o objavoch vecí, remesiel, vied a umení,
4. báje o predkoch, hrdinoch národných kultúr, obrancoch rodu.
Mýtus nás odkazuje na pradávnu minulosť, v ktorej sa zrodilo základné usporiadanie sveta.
Najznámejšia je grécka mytológia.
Epos bol pred románom najväčším a najreprezentovanejším žánrom epiky. Východiskom pre jeho vznik boli staroveké mýty. Prvé eposy sa opierali o bájoslovie starovekých národov a boli to tzv. hrdinské alebo bohatierske eposy. Najstarším z nich je Epos o Gilgamešovi z 3. tisícročia pred n.l.. Najznámejšími sú však Homérove eposy Ilias a Odysea z 9. st. pred n.l..
Epos má svoju záväznú kompozíciu:
![]() |
Darujem trójskeho koňa |
1. propozícia (krátke naznačenie deja);
2. invokácia (vzývanie múz alebo bohov);
3. enumerácia čiže predstavovanie bojovníkov, resp. postáv;
4. opis boja, predovšetkým opis hlavnej bitky;
5. deus ex machina, čiže zásah bohov do deja;
6. ovplyvnenie udalostí zázračnými (mýtickými) prvkami bez zásahu bohov;
7. epizódy čiže opis vedľajších udalostí;
8. záver, zakončenie príbehu s dôrazom na poučenie.
2. invokácia (vzývanie múz alebo bohov);
3. enumerácia čiže predstavovanie bojovníkov, resp. postáv;
4. opis boja, predovšetkým opis hlavnej bitky;
5. deus ex machina, čiže zásah bohov do deja;
6. ovplyvnenie udalostí zázračnými (mýtickými) prvkami bez zásahu bohov;
7. epizódy čiže opis vedľajších udalostí;
8. záver, zakončenie príbehu s dôrazom na poučenie.
Postavy eposov sú nadprirodzené bytosti, niekedy bohovia alebo polobohovia. Hlavnou postavou môže byť iba osoba s výnimočnými vlastnosťami a schopnosťami, ktorá s pomocou bohov koná zázračné činy ovplyvňujúce život celej spoločnosti. V epose sa prelínajú prvky reality a fantastiky, pozemského a nadpozemského života. Popri hlavnom deji obsahuje aj epizódy skĺbené s hlavným dejom.
BÁJ a KOMIKS?