utorok 5. februára 2013

Grécke báje a eposy

Mýtus, po slovensky báj, je krátky epický útvar ľudovej slovesnosti.  Súbor mýtov (najmä určitého etnika či národa) sa nazýva mytológia či bájoslovie.

Ako sa volá autor, vďaka ktorému
si prečítame grécke báje aj po slovensky?
 V  bájach naši predkovia vyjadrujú svoje predstavy o pôvode sveta a vzniku života na Zemi, o prírodných úkazoch (búrka, blesky), o striedaní ročných období, o vychádzaní a zapadaní slnka a podobne. Vo svojich predstavách pripisujú ľudia nevysvetliteľné javy bohom, polobohom a iným nadprirodzeným bytostiam (vílam, škriatkom). Ľud si mýtami vysvetľuje aj vznik názvov krajín, morí, kvetov.
Mýty sa tradovali z pokolenia na pokolenie. Považujú sa za najstaršiu podobu ľudovej prózy.
Rozdeľujeme ich do niekoľkých skupín:


Arachné - ako vznikol pavúk?
  1. báje o pôvode zeme,

Prsteň a Prometeus?
 2. báje o pôvode človeka, zvierat, rastlín, názvov,
3. báje o objavoch vecí, remesiel, vied a umení,
4. báje o predkoch, hrdinoch národných kultúr, obrancoch rodu.
Mýtus nás odkazuje na pradávnu minulosť, v ktorej sa zrodilo základné usporiadanie sveta.
Najznámejšia je grécka mytológia.
Epos bol pred románom najväčším a najreprezentovanejším žánrom epiky. Východiskom pre jeho vznik boli staroveké mýty. Prvé eposy sa opierali o bájoslovie starovekých národov a boli to tzv. hrdinské alebo bohatierske eposy. Najstarším z nich je Epos o Gilgamešovi z 3. tisícročia pred n.l.. Najznámejšími sú však Homérove eposy Ilias a Odysea z 9. st. pred n.l..
Epos má svoju záväznú kompozíciu:

Darujem trójskeho koňa

1. propozícia (krátke naznačenie deja);

2. invokácia (vzývanie múz alebo bohov);

3. enumerácia čiže predstavovanie bojovníkov, resp. postáv;

4. opis boja, predovšetkým opis hlavnej bitky;

5. deus ex machina, čiže zásah bohov do deja;

6. ovplyvnenie udalostí zázračnými (mýtickými) prvkami bez zásahu bohov;

7. epizódy čiže opis vedľajších udalostí;

8. záver, zakončenie príbehu s dôrazom na poučenie.
Postavy eposov sú nadprirodzené bytosti, niekedy bohovia alebo polobohovia. Hlavnou postavou môže byť iba osoba s výnimočnými vlastnosťami a schopnosťami, ktorá s pomocou bohov koná zázračné činy ovplyvňujúce život celej spoločnosti. V epose sa prelínajú prvky reality a fantastiky, pozemského a nadpozemského života. Popri hlavnom deji obsahuje aj epizódy skĺbené s hlavným dejom.
BÁJ a KOMIKS?




32 komentárov:

  1. Tento komentár bol odstránený správcom blogu.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ARACHNA
      Dej:
      Arachné alebo Arachna je dievčina, ktorá bola podľa starogréckej mytológie premenená na pavúka.
      Arachna bola dcéra farbiara Idmona z Kolofónu, pracovala ako tkáčka umeleckých obrazov.Nakoniec Arachna, vedomá si svojho umenia, vyzve na súboj v tkaní samotnú bohyňu Aténu, patrónku vyšívačiek a priadok - Aténa potom na svojom obraze zobrazí dvanásť olympských bohov, vlastný spor s bohom Poseidónom o to, aký názov malo niesť mesto Atény, v štyroch rohoch obrazu potom zobrazí porážky smrteľníkov, ktorí sa odvážili merať s bohmi. Arachna na svojom zobrazí premeny bohov a ich hriešne milostné vzplanutia.[1] Keď sú potom obrazy hotové, nemôže Aténa označiť ten svoj za lepší - zo žiarlivosti potom teda Arachnin obraz roztrhá. Nato sa Arachna zo žiaľu obesí - Aténa jej vráti život tým, že ju premení na pavúka

      Odstrániť
    2. Vytvoril si obsah. Ako sa tvorí osnova? Skús si text prerobiť na osnovu.

      Odstrániť
    3. 1. Arachné alebo Arachna je dievčina.
      2.Arachna bola dcéra farbiara Idmona z Kolofónu.
      3..Nakoniec Arachna, vedomá si svojho umenia, vyzve na súboj v tkaní samotnú bohyňu Aténu.
      4.Arachna na svojom zobrazí premeny bohov a ich hriešne milostné vzplanutia.
      5.Aténa označiť ten svoj za lepší - zo žiarlivosti potom teda Arachnin obraz roztrhá.
      6.Nato sa Arachna zo žiaľu obesí - Aténa jej vráti život tým, že ju premení na pavúka

      Odstrániť
    4. Čas je Tvoj nepriateľ?Áno, osnovu píšeme v bodoch. A komiks odovzdáš na konci školského roka?

      Odstrániť
  2. 1.Mýtus, po slovensky báj, je krátky epický útvar ľudovej slovesnosti.
    2.V bájach naši predkovia vyjadrujú svoje predstavy o pôvode sveta a vzniku života na Zemi.
    3.Vo svojich predstavách pripisujú ľudia nevysvetliteľné javy bohom, polobohom a iným nadprirodzeným bytostiam
    4.Mýty sa tradovali z pokolenia na pokolenie.
    5.Mýtus nás odkazuje na pradávnu minulosť, v ktorej sa zrodilo základné usporiadanie sveta.
    6.Epos bol pred románom najväčším a najreprezentovanejším žánrom epiky.
    7.1. propozícia (krátke naznačenie deja).
    _______________________________________________________
    2. Invokácia (vzývanie múz alebo bohov).

    3. Enumerácia čiže predstavovanie bojovníkov, resp. postáv.

    4. Opis boja, predovšetkým opis hlavnej bitky.

    5. Deus ex machina, čiže zásah bohov do deja.

    6. Ovplyvnenie udalostí zázračnými (mýtickými) prvkami bez zásahu bohov.

    7. Epizódy čiže opis vedľajších udalostí.

    8. Záver, zakončenie príbehu s dôrazom na poučenie.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. 1.Mýtus alebo báj je epický útvar, v ktorom sa podáva ľudový výklad o jave či veci.
    2.Mýty sa sústreďujú na vnútorný vzťah s božstvami či "neznámom".
    3.Ľud si mýtami vysvetľuje aj vznik názvov krajín, morí, kvetov.
    4.Mýty sa tradovali z pokolenia na pokolenie.
    5.Mýtus nemá konkrétneho autora , je to kolektívny výtvor.
    6.Mýtus nás odkazuje na pradávnu minulosť.
    _______________________________________________________
    1.Epos je rozmerná epická veršovaná skladba so širokým záberom deja a udalostí o hrdinských činoch legendárnych hrdinov prípadne bohov.
    2.Epos bol pred románom najväčším a najreprezentovanejším žánrom epiky.
    3.Postavy eposov sú nadprirodzené bytosti, niekedy bohovia alebo polobohovia.
    4.V epose sa uplatňuje prísna básnická štruktúra, presne normovaný rytmus.

    Epos má svoju záväznú kompozíciu:
    1.propozícia = krátke naznačenie deja
    2.invokácia = vzývanie múz alebo bohov
    3.enumerácia = predstavovanie bojovníkov, resp. postáv
    4.opis boja, predovšetkým opis hlavnej bitky
    5.deus ex machina = zásah bohov do deja
    6.ovplyvnenie udalosti zázračnými prvkami bez zásahu bohov
    7.epizódy = opis vedľajších udalostí
    8.peronácia = záver, zakončenie príbehu s dôrazom na poučenie

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Názov : Staré Grécke báje a povesti
    Spracoval báje a povesti : Eduard Petiška
    Ilustrátor : Václav Fiala
    Preložil : Jozef Brandobur
    Literárny druh : epika
    Žáner : povesti a báje
    Hlavný hrdina : V každej povesti, alebo báji iný hrdina.

    Dej príbehu sa odohrával v starovekom Grécku. Hlavným hrdinom je Orfeus, slávny pevec, ktorý hrával na lýre a spieval. Jeho spev bol prekrásny, keď spieval všetko stíchlo a počúvalo. Zaľúbil sa do krásnej víly Eurydiky a oženil sa s ňou. Orfeus musel odísť z domu a Eurydika ostala sama. Zatúžila po svojich družkách a ponáhľala sa za nimi najkratšou cestou cez lúku, kde ju uštipol jedovatý had. Zomrela na lúke. Orfeus pochoval svoju ženu a začal hrávať smutné pesničky, pri ktorých všetci plakali. Nedokázal sa zmieriť so smrťou svojej ženy a preto odišiel prosiť boha Hádesa, aby mu vrátil Eurydiku, že raz sa tam aj tak ocitnú obaja, lebo sú iba smrteľníci. Toto všetko mu zaspieval a Hádes jeho prosbe vyhovel. Dal mu však podmienku, že kým neprídu na zemský povrch, nemôže sa za Eurydikou otočiť. No Orfeus nepočul za sebou Eurydikin krok, a tak sa zľakol či nezablúdila. OTOČIL SA. Neposlúchol podmienku Hádesa a Eurydiku znova stratil. Skúšal ísť do podsvetia ešte veľakrát, no nedostal sa tam. Od žiaľu hrával veľmi smutné pesničky, ktoré už nechceli počúvať opité ženy a chceli umlčať Orfea, preto hodili doň kameň. Kameň od spevu padol pred Orfea. Ženy začali kričať, tak silno, že prekričali Orfea a hodili kameň znova a zabili ho. Po smrti sa Orfeus dostal do podsvetia a zbadal tam Eurydiku, bol šťastný, že môže byť s ňou. Bakchos tie opité ženy potrestal tak, že im nohy premenil na korene a ich telá na kmene stromov.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Stare grecke baje a povesti

    Tantalos

    Dej:
    V Lydii panoval za starych cias kral Tantalos.Nebolo od neho bohatsieho krala.
    Bohovia mu dovolili,aby s nimi zasadal na Olympe za ich stol a ucasnil sa na ich hostinach.Tantalos bol obycajnym smrtelnikom,ale na smrt nikdy nemyslel.Myslel si,ze ked moze chodit s bohmi na hostiny,tak sa od nich vobec neodlisuje.Sam vedel,ze nie je vseveduci a tak s toho usudil,ze bohovia tiez nemusia vsetko vediet.Preto sa ich rozhodol vyskusat.

    Smely chlapec,ktory ukradol z Diovho chramu zlateho psa vedel,ze Tantalos sa bohov neboji.Rozhodol sa,ze mu ho prinesie.Tantalos psa dobre ukryl a myslel si ,ze bohovia o nicom nevedia,lebo by ho urcite potrestali.
    Bohovia vedeli dobre o kazdom jeho cine,ale cakali,ci zaslepeny kral,predsa len neda prednost pravde pred lzou
    Pomaly zacal Tantalos kradnut bozsky napoj a pokrm zo stola bohov a kazdym takymto skutkom sa im vysmieval.

    Jeho najkrutejsim skutkom sa stalo zabitie jeho vlastneho syna Pelopa.Do svojho palaca pozval bohov na velku hostinu,na ktorej pred nich predlozil maso so svojho syna.Demeter,bohyna rolnictva,zjedla v zamysleni kusok z predlozeneho pokrmu,ale ostatny bohovia vyskocili od slavnostneho stola.Tantalos sa zlakol a zacal sa im klanat a prosit o odpustenie.Zeus,odsudil neludskeho Tantala na vecne trapenie.

    V risi mrtvych stoji Tantalos v cistej sviezej vode a tryzni ho kruty smad.Vzdy ked sa zohne,aby sa napil,voda mu zmizne a on nahmata suchy piesok.Na dosah rastie nadherne ovocie,ale on nemoze utisit svoj hlad.Len co natiahne ruku za ovocim,zmizne vo vyske.Nad hlavou mu visi obrovsky balvan a kazdu chvilu sa moze zrutit.
    Tantalos v risi tienov musi trpiet trojakymi mukami.Pelopa bohovia vzkriesili k zivotu a chybajuce maso na lopatke mu nahradili kuskom slonovej kosti.Vsetci z toho rodu potom mavali bielu skvrnu na lopatke.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dĺžeň a mäkčeň nie sú Tvoji kamaráti. Vybral si si zaujímavú báj. Urob si osnovu a som zvedavá na komiks.

      Odstrániť
    2. Tu je obsah:
      1. Tantalos kraľoval v Lydii.
      2.Tantalos si myslel že ani bohovia nemusia vedieť všetko, preto sa ich
      rozhodol vyskúšať.
      3.Smelý chlapec ukradol s Diovho chrámu zlatého psa. Tantalos psa ukryl pretože
      si myslel že bohovia o ničom nevedla pretože by chlapca potrestali.
      4.Bohovia o všetko vedeli ale čakali.
      5.Tantalos zabil svojho syna Pelopa.
      6.Tantalos pozval bohov na hostinu, mäsa bolo z jeho syna. Bohiva to zistili a Veľký
      Zeus odsúdil Tantalosa na večné trápenie.
      7.Pelopa bohovia bohovia vzkriesili k životu a chýbajúce mäso mu nahrali s kosti so
      slona.

      Odstrániť
  6. Názov : Staré Grécke báje a povesti
    Spracoval báje a povesti : Eduard Petiška
    Ilustrátor : Václav Fiala
    Preložil : Jozef Brandobur
    Literárny druh : epika
    Žáner : povesti a báje
    Hlavný hrdina : Daidalos

    Daidalos žil v Grécku, bol veľkým umelcom.
    Často bol obkolesení učeníkmi. Raz sa dvaja učeníci hádali, ktorý umelec je lepší, Daidalos alebo Tálos. Zhodli sa na tom, že Tálos dosiahne väčšiu slávu. Daidalos si vypočul tento rozhovor a zľakol sa, a preto sa chcel Tálosa zbaviť. Zavolal ho na prechádzku, na Aténsky hrad, aby ho mohol zhodiť z útesu. Ako Tálos padal z priepasti, zachránila ho Aténa, ktorá ho premenila na čajku. Daidalos zo strachu ušiel na ostrov Kréta aj so svojím synom Ikarom.
    Kráľ Kréty Minós požiadal Daidalosa o postavenie väzenia pre obra Minotaura. Po dokončení stavby, chcel opustiť ostrov, no márne čakal na prichádzajúcu loď. Často hľadieval na oblohu, kde pozoroval vtáky a závidel im ich voľnosť. Vymyslel z vosku, pierok a nití krídla. Daidalos so svojím synom opúšťajú ostrov na zhotovených krídlach. Ikaros neposlúchol rady otca a vyletel príliš vysoka, čo sa mu stalo osudným, spadol do mora. Otec márne hľadal svojho syna, stratil sa mu z dohľadu. V tom na hladine mora zazrel zvyšky krídel a uvedomil si, že syn neposlúchol jeho príkaz a letel privysoko. S nádejou, že mu more vydá syna, pristál na najbližšom ostrove a keď mu ho more vydalo, pochoval ho. Ako sedel na ostrove, priletela k nemu čajka, ktorá mu pripomenula jeho dávny čin.
    Odvtedy sa ostrov, kde je pochovaný Ikaros nazýva Ikaria. Daidalos odletel na Sicíliu, kde ešte budoval podivuhodné stavby.

    OdpovedaťOdstrániť
  7. OSNOVA:

    1. Hlavným hrdinom je Orfeus, slávny pevec, ktorý hrával na lýre a spieval.
    2. Zaľúbil sa do krásnej víly Eurydiky a oženil sa s ňou.
    3. Zatúžila po svojich družkách a ponáhľala sa za nimi najkratšou cestou cez lúku, kde ju uštipol jedovatý had a zomrela na lúke.
    4. Orfeus pochoval svoju ženu a začal hrávať smutné pesničky, pri ktorých všetci plakali.
    5. Nedokázal sa zmieriť so smrťou svojej ženy a preto odišiel prosiť boha Hádesa, aby mu ju vrátil.
    6. Orfeus mu všetko zaspieval a Hádes mu vyhovel.
    7. Dal mu však podmienku, že kým neprídu na zemský povrch, nemôže sa za Eurydikou otočiť.
    8. No neposlúchol podmienku Hádesa a Eurydiku znova stratil.
    9. Od žiaľu hrával veľmi smutné pesničky, ktoré už nechceli počúvať opité ženy a chceli umlčať Orfea, preto hodili doň kameň.
    10. Kameň od spevu padol pred Orfea no ženy začali tak kričať, že ho prekričali a zabili ho.
    11. Po srmti sa Orfeus dostal do podsvetia kďe stretol Eurydiku a tešil sa s toho, že sňou môže ostať.
    12. Bakchos tie opité ženy potrestal tak, že im nohy premenil na korene a ich telá na kmene stromov.

    OdpovedaťOdstrániť
  8. OSNOVA:
    1.Daidalos žil v Grécku, bol umelec.
    2.Daidalos sa dopočul , že pre učeníkov je Táles lepší umelec ako on.
    3.Zhodil Tálesa s útesu, ale zachránila ho Aféna, ktorá ho premenila na čajku.
    4.Odchod Daidalosa na útes so svojím synom Ikarom.
    5.Postavenie vazänia pre obra Minotaura , a ich odchod s ostrova na krídlach.
    6.Ikarosova smrť a jeho pochovanie na ostrove.
    7.Na ostrove za ním priletela čajka a pripomenula mu čo spravil.
    8.Ostrov sa po synovi volá Ikaria,
    9,Odchod na Sicíliu a stavenie stavieb.

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Trójska vojna

    Literárny druh: Epika
    Literárny útvar: Povesť
    Prostredie: Väčšia časť príbehu sa odohráva v Ázii, pri meste Trója.
    Hlavná myšlienka: Zlý čin bude nakoniec potrestaný.
    Charakteristiky postáv:
    Paris – mocný urastený mladík, ničoho sa nebál, učenlivý, dobrý bojovník, bol rozhodný,
    tvrdohlavý
    Helena – najkrajšia žena na svete, žena Meneláa
    Achilles – najsmelší hrdina gréckej výpravy, bol nezraniteľný okrem päty, tvrdohlavý, dobrý
    priateľ
    Odyseus – Itacký kráľ, mal veľmi rád svoju ženu, bol vážený pre jeho statočnosť, múdrosť
    a ľstivosť
    Hektor – vodca trójskeho vojska, udatný bojovník, zápasník
    Meneláos – spartský kráľ, pomstychtivý, hrdý
    Priamos – Trójsky kráľ, múdry
    Agamenmón – kráľ Mykén, brat Meneláa, veliteľ gréckych vójsk

    Dej

    Vojna trvala desať rokov. Dej eposu zachytáva 51 dní desiateho roku. Združené vojská viedol kráľ Agamemnón za Achájcu najväčšieho hrdinu Achilla. Trojska vojna sa začala tým, že syn trójskeho kráľa unesie gréckemu kráľovi Menealovi Helenu, najkrajšiu ženu na svete. Najlepší grécky bojovníci sa vypravili k Tróji aby urážku odplatili. 9 rokov obliehali Tróju nadarmo. Blížil sa desiaty rok vojny, kedy sa podľa veštby vojna mala skončiť. Agamemnón vezme Achillesovi krásnu zajatkyňu Brises. Achilles sa urazí a odmietne bojovať. Hrdý a urazený Achilles však nejde na pomoc, darmo ho prosí vlastenecky cítiaci Patroklos. Nakoniec sa dal oblomiť prosbami aspoň natoľko, že dovolil Patroklovi, aby v jeho zbroji a jeho zbraňami šiel do boja. Vojna končí porážkou Trójanov. Gréci postavia dreveného koňa a ukryjú sa do neho. Koňa postavia pred brány Tróje ako dar od bohov. Fingovane odplávajú. Trójania koňa zoberú do opevnenia. V noci vojaci vyjdu z koňa a otvoria brány, tak sa Grékom podarí lesťou dobyť Tróju.

    Osnova:

    1. Vojna trvala desať rokov.
    2. Trojska vojna sa začala tým, že syn trójskeho kráľa unesie gréckemu kráľovi Menealovi Helenu, najkrajšiu ženu na svete
    3. Blížil sa desiaty rok vojny, kedy sa podľa veštby vojna mala skončiť.
    4. Vojna končí porážkou Trójanov.
    5. Gréci postavia dreveného koňa.
    6. Koňa postavia pred brány.
    7. Tróje ako dar od bohov.
    8. V noci vojaci vyjdu z koňa a otvoria brány.
    9. Grékom podarí lesťou dobyť Tróju.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nejde o povesť, spracoval si epos Ilias - náročnejšia téma. Spracuj ako komiks trójskeho koňa - aj keď ten nie je súčasťou eposu Ilias. Autorom trójskeho koňa je Odyseus. Prípadne si vyber a spracuj boj Achila s Hektorom. Alebo stručne načrtni trójsku vojnu - porozmýšľaj.

      Odstrániť
  10. Mázov : Staré Grécke báje a povesti
    Prometeus
    Dej:
    Titan Prometeus navštívil vládcu bohov Dia. Bol prekvapený krásou a novotou na Olympe. Požiadal Dia, aby mohol svet zaplniť novými bytosťami, čo by sa podobali obrom alebo bohom, ktorí by vedeli premýšľať o veľkých veciach a múdro vládnuť nad bohatstvom neko-
    nečnej prírody. Všetci bohovia dali súhlas okrem múdrej Atény. Obávala sa, aby neboli doko-
    nalejší ako bohovia. Prométeus sa pustil do veľkého diela. Opustil hŕstku zvyšných obrov
    a odišiel do krásneho hája. Našiel si tvárnu hlinu, z ktorej vymodeloval muža a ženu. Bohyňa
    Aténa oživila jeho dielo. Zázrak, ktorého boli bohovia svedkom, naplnili Prométea nesmier-
    nou radosťou a šťastím. Z vysokého vrchu pozoroval rozvíjajúce sa nové pokolenie. Ľuďom
    sa žilo veľmi dobre. Neboli chorí, nepoznali trápenie, ničoho sa nebáli. Prométeus ich učil
    práci, ako stavať príbytky, osievať polia. Iba o bohoch im nepovedal, a tak ľudia neprinášali obete. Bohov to veľmi štvalo. Zeus chcel zahubiť ľudské pokolenie. Uzavrel s Prom. zmluvu
    o obetiach, ktorú musí dodržiavať. Ľudia od tej chvíle kládli bohom na oltár kosti a tuk obet-
    ných zvierat ako zápalnú obeť. S tým sa však ostatní bohovia nezmierili. Zeus odňal ľuďom
    oheň. Ľudstvo začalo trpieť. Prométeus sa vkradol na Olymp, ulúpil oheň a vrátil ho späť svojím najmilejším. Keď to Zeus zistil, veľmi sa rozhneval. Nechal stvoriť krásnu dievčinu Pandoru. Potom poslal Herma, aby ju odviedol na svet a dal ju za ženu Prométeovmu bratovi
    Epimeteovi. Pandora si na svet priniesla skrinku, v ktorej ukrývala všelijaké zlo. Boli tam Starosti, Bolesti, Zármutok, Choroby, Hlad a Smrť. Pandora otvorila skrinku a tie zlé bytosti
    sa rozleteli po svete a týrali Prométeových ľudí. Na Prométea poslal 2 mohutné božské bytos-
    ti Moc a Silu, ktorí ho zajali a odviedli na koniec sveta na osamotenú strmú skalu Kaukazu,
    kde ho prikovali ku stene. Každý deň mu orol ďobal do pečene, ktorá sa síce za deň obnovila, ale bolesť a utrpenie bola strašlivá.

    Bohovia ho márne presvedčovali, aby priznal svoju vinu.
    V ukrutných bolestiach ho posilňovala veštba, že aj Diovi hrozí nebezpečenstvo a on sa dos-
    tane raz na slobodu. Tisícročné nekonečné útrapy a nekonečná bolesť nakoniec oslabili Prom.
    vzdor a vyzradil Diovi veštbu. Zeus uznal Prométeovu nadľudskú silu a so súhlasom ostat-
    ných bohov ho pustil na slobodu. Herakles strelil orla a rozlámal putá. Zeus dal Prométea
    ovenčiť, prijal ho medzi bohov a urobil ho svojím radcom.
    Naveky bude žiť sláva tohto odbojného, ľudomilného Titána, darcu vzdelanosti a blaha, ktorý
    plameňom poznania osvietil svet i ľudský rozum.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Aj lepšie si to mohol skopírovať. A osnova? Báj je vhodná na komiksové spracovanie.

      Odstrániť
  11. Daidalos a Ikaros

    Daidalos žil v Grécku, bol veľkým umelcom.
    Často bol obkolesení učeníkmi. Raz sa dvaja učeníci hádali, ktorý umelec je lepší, Daidalos alebo Tálos. Zhodli sa na tom, že Tálos dosiahne väčšiu slávu. Daidalos si vypočul tento rozhovor a zľakol sa, a preto sa chcel Tálosa zbaviť. Zavolal ho na prechádzku, na Aténsky hrad, aby ho mohol zhodiť z útesu. Ako Tálos padal z priepasti, zachránila ho Aténa, ktorá ho premenila na čajku. Daidalos zo strachu ušiel na ostrov Kréta aj so svojím synom Ikarom.


    Kráľ Kréty Minós požiadal Daidalosa o postavenie väzenia pre obra Minotaura. Po dokončení stavby, chcel opustiť ostrov, no márne čakal na prichádzajúcu loď. Často hľadieval na oblohu, kde pozoroval vtáky a závidel im ich voľnosť. Vymyslel z vosku, pierok a nití krídla. Daidalos so svojím synom opúšťajú ostrov na zhotovených krídlach. Ikaros neposlúchol rady otca a vyletel príliš vysoka, čo sa mu stalo osudným, spadol do mora.


    Otec márne hľadal svojho syna, stratil sa mu z dohľadu. V tom na hladine mora zazrel zvyšky krídel a uvedomil si, že syn neposlúchol jeho príkaz a letel privysoko. S nádejou, že mu more vydá syna, pristál na najbližšom ostrove a keď mu ho more vydalo, pochoval ho. Ako sedel na ostrove, priletela k nemu čajka, ktorá mu pripomenula jeho dávny čin.

    Odvtedy sa ostrov, kde je pochovaný Ikaros nazýva Ikaria. Daidalos odletel na Sicíliu, kde ešte budoval podivuhodné stavby.
    Hlavná myšlienka : Neposlušnosť bola potrestaná, závisť.
    Poučenie: Pýcha, závisť, namyslenosť a neposlušnosť prináša
    záhubu.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Známa báj, môžeš vytvoriť pekný komiks. Ale čo je tá osnova? Prečo si si ju nevytvorila?

      Odstrániť
  12. Názov : Staré Grécke báje a povesti
    Spracoval báje a povesti : Eduard Petiška
    Ilustrátor : Václav Fiala
    Preložil : Jozef Brandobur
    Literárny druh : epika
    Žáner : povesti a báje
    Hlavný hrdina : V každej povesti, alebo báji iný hrdina.

    Dej

    Nioba

    Nioba bolo kráľovnou v Tébach. Jej manžel bol Amfión a jej otec bol Tantolos. Mala sedem dcér a sedem synov. Ľudia v jej kráľovstve išli obetovať bohyni Léto a jej deťom Apolónovi a Artemide. Niobu to veľmi urazilo a hnevala sa, prečo sa Tébanky klaňajú bohyni, ktorú nikdy nevideli a nie Niobe. Chválila sa, že má viac bohatstva ako hociktorá iná bohyňa a aj detí mám viac než bohyňa Léto, ktorá má len dve deti a ona má až sedem synov a sedem dcér.


    Léto však všetko počula a nahnevala sa, že ju potupila obyčajná smrteľníčka. Apolón sa pomstil Niobe a zabil jej všetkých sedem synov. Aj jej manžel kráľ Amfión sa prebodol mečom, keď sa mu doniesla tá strašná správa. Nioba sa neprestala chváliť, že aj tak má viac, ostalo jej ešte sedem dcér. Nestihla ani dopovedať a Artemis zastrelila šesť dcér, len najmladšia ostala. Nioba ju prikryla telom a po prvý raz začala prosiť, aby jej nechala aspoň jednu dcéru. Zatiaľ, čo prosila dcéra jej umrela v náručí. Nioba sa zmenila v kamennú sochu, ktorá stále plače.

    Hlavná myšlienka : Neuctenie bolo potrestané.
    Poučenie: Chválenie a potupovanie iného sa nevypláca.

    Martin Petrinec

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nioba je zaujímavá báj, urob si osnovu a utvor komiks.

      Odstrániť
  13. Názov: Staré Grecké baje a povesti

    Odysea:

    Dej:

    Voľné pokračovanie eposu Ilias, dej sa odohráva po 10- tich rokoch od skončenia trójskej vojny. Odyseus sa vyznamenal už pod hradbami Tróje tým, že dal postaviť obrovského dreveného koňa, do ktorého sa ukryli najlepší grécki bojovníci a takto pomocou ľsti dobyli a zničili Tróju. Z vôle bohov všetci, ktorí sa mali vo vojne zachrániť, sa dávno vrátili domov. Jediný, komu bohovia nedožičili vrátiť sa domov, bol Odyseus. Jeho cesta z bojiska domov trvá 10 rokov. Blúdi po mori sprevádzaný 12 timi loďami a ich posádkami. V epose sa opisuje posledných 41 dní jeho cesty. Odyseus cestou domov musí prekonávať rôzne prekážky, zažíva rôzne dobrodružstvá, bojuje s obrom, nymfou, čarodejnicou, jednookým Kyklopom. Nakoniec jediný prežije. Doma hu čaká verná manželka Penelopa, ktorá je obklopená mnohými nápadníkmi. Spolu so synom všetkých jej nápadníkov Odyseus pobije.

    Osnova:

    1. Dej sa odohráva po 10- tich rokoch od skončenia trójskej vojny.
    2. Odyseus dal postaviť obrovského dreveného koňa.
    3. Z vôle bohov všetci, ktorí sa mali vo vojne zachrániť, sa dávno vrátili domov.
    4. . Jediný kto nevrátil domou bol Odyseus.
    5. Jeho cesta trvá 10 rokov.
    6. Odyseus cestou domov musí prekonávať rôzne prekážky.
    7. Nakoniec jediný prežije.
    8. . Doma hu čaká verná manželka Penelopa.

    OdpovedaťOdstrániť
  14. P O T O P A
    (grécka báj)
    1.K vládcovi bohov Diovi sa doniesli chýry, akí sú ľudia skazení a ako sa neštítia ani zločinov. Povedal si, že zostúpi na zem. Chcel sa na vlastné oči presvedčiť, či ľudia v skutku lúpia, vraždia, uctievajú lož namiesto pravdy a posmievajú sa bohom.
    2.S ľútosťou a rozhorčením videl všade, kde sa na svojej púti dostal, že ľudia sú ešte horší, než o tom rozprávali chýry.
    3.Raz večer došiel Zeus k palácu arkádskeho kráľa, ktorý sa menoval Lykaon. Ľudia poznali, že sa blíži Boh a začali sa modliť. Kráľ Lykaon sa však ľuďom posmieval. Uvidíme, myslel si Lykaon, či ten pocestný je Bohom.
    4.Od tých čias obchádza čriedy pasúce sa na lúkach a oči mu divo iskria ako prv, dokiaľ ešte bol kráľom.
    5.Ľudia sa snažia spasiť plávaním, ale dusia sa v bičujúcom daždi a iba málokomu sa podarí dosiahnuť vrcholy hôr.
    6.K tomuto vrchu sa pustil malý čln, v ktorom sa plavil Deukalion, syn Prometeov, s manželkou Pyrrhou. Prometeus ich včas varoval a dal im pevný čln.
    7.Deukalion s Pyrrhou pristáli pri vrchu Parnase, padli na kolená a ďakovali bohom za záchranu.
    8.Čo bolo v kameňoch tvrdé a nepoddajné, zmenilo sa na kosti, čo bolo v kameni žilou. Dalo vznik žilám v ľudskom tele.
    9.Tak vznikol nový ľudský rod, húževnatý v práci, Bohabojný, odolávajúci útrapám a strastiam. Zrodil sa z kameňa a ako kameň bol nepoddajný a tvrdý.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Výborne, keby si takto písal vždy a SÁM. Bohom a bohom, tu máš chybu.

      Odstrániť
  15. Prometeus (grécka báj)

    Literárny druh: Epika
    Literárny útvar: Báj
    Prostredie: Časť príbehu na Olympe, zvyšok v krásnom háji.
    Hlavná myšlienka: Dať ľuďom vzdelanie a spokojný život



    Prometeus blúdil po zemi a márne hľadal živé bytosti, ktoré by sa mu podobali. Z hliny vytvoril prvú sochu človeka, ktorá sa podobala bohom. Pallas Aténa vdýchla soche ducha, a tak poslal Prometeus na svet prvých ľudí. Učil ich stavať domy, čítať, písať, počítať a rozumieť prírode. Bohom sa ale nepáčilo, že Prometeus ľudí neučí prinášať obete. Tak Prometeus zabil býka a chystal sa bohov oklamať. Mäso ukryl do býčej kože a navrch položil žalúdok. Hromadu kostí obalil tukom tak, že sa zdala lepšia. Čo si Zeus vyberie, to budú ľudia obetovať. Zeus však spoznal, že ho chce oklamať, ale nedal to najavo a vybral si hromadu lesknúcu sa tukom. Smelý Prometeov čin nenechal Zeus bez trestu a vzal ľuďom oheň, aby si mäso nemohli upiecť. Prometeus však oheň odniesol z Diovho krbu a vrátil ho ľuďom. Zeus sa veľmi rozhneval a ľuďom určil nový trest. Nechal vytvoriť krásnu dievčinu Pandoru, ktorá mala zlatú schránku. Keď ju otvorila, vyleteli z nej choroby, bolesti, bieda a strasti, potom chcela schránku rýchlo zavrieť, a tak sa von dostala len trocha nádeje. Prometea nechal Zeus prikovať k vysokej skale v pohorí Kaukazu. Orol mu každý deň trhal z tela pečeň a živil sa nimi. Cez noc mu pečeň znovu dorastala, a tak sa to všetko stále opakovalo. Po storočiach ho zbadal Herakles, syn Dia, strelou z luku orla zabil a rozdrvil jeho okovy. Aby však uzmieril Dia, musel Prometeus nosiť železný prsteň s kúskom kameňa z kaukazskej skaly. Od tých čias nosia ľudia prstene s kameňom na pamiatku Prometeovej hrdinského činu.

    Osnova

    1.Prometheus chodil po zemi a hľadal bytosti ktoré by sa mu podobali
    2.Z hliny vytvoril sochy ľudí ktorým Athéna vdýchla život
    3.Prometheus ich učil stavať domy,vzdelával ich a ičil ich rozumieť prírode
    4.Bohom sa nepáčilo že ľudia im neprinášajú žiadne obete
    5.Prometheus chcel bohov oklamať ale sa mu to nepodarilo
    6.Bohovia ľudom za trest zobrali oheň
    7.Prometheus ukradol oheň späť ľudom a za to bol potrestaný
    8.Herakles ho zachránil zo skál kďe sa orol živil jeho pečeňou

    OdpovedaťOdstrániť
  16. Prométeus (Prometheus) - Grécka báj

    Prométeus - potomok božského rodu Titana vytvoril z hliny a vody človeka. Pallas Aténa - bohyňa jasného rozumu a múdrosti mu vdýchla život, ducha. Prométeus naučil používať ľudí tento dar. Zeus žiadal, aby obetovali bohom. Prométeus nachystal dve kopy – tuk a mäso. Vládca uhasil všetky ohništia, ale Prométeus im oheň vrátil. Hefaistos teda zhotovil sochu ženy, Zeus jej vdýchol život. Nazval ju Pandorou (všetkým obdarenú), dal jej skrinku a poslal ju na Zem. Prométea dal Zeus prikovať v pohorí Kaukaz. Každý deň prilietal orol, aby sa nasýtil jeho pečeňou, ale on sa nepodrobil. Keď ho o stovky rokov neskôr uvidel Herakles (syn Dia), zabil dravca a daroval mu slobodu. Naveky však Prométeus musí nosiť železný prsteň s kúskom kameňa z kaukazskej skaly.


    1.Prométeus vytvoril z hliny človeka, Aténa im vdýchla život
    2.Prométeus ľudí naučil stavať domy a rozumieť prírode, vzdelával ich..
    3.Zeusovi sa to nepáčilo a žiadal aby obetovali bohom
    4.Prométeus chcel bohov oklamať lenže Zeus nato prišiel a nepodarilo sa mu to
    5.Za trest Zeus zobral ľudom oheň, ale Prométeus im oheň vrátil
    6.Hefaistos zhotovil sochu ženy, Zeus jej vdýchol život a dal jej meno Pandora
    7.Zeus dal Pandore skrinku, v ktorej sa ukrývalo všetko zlo a poslal ju na Zem
    8.Prométea dal Zeus prikovať v pohorí Kaukaz
    9.O stovky rokov ho uvidel Herakles - syn Dia a zachránil ho
    10.Prométeus musí naveky nosiť železný prsteň s kúskom kameňa z kaukazskej skaly aby neporušil Diov trest

    OdpovedaťOdstrániť